Etiópia

Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Aksumskí vládcovia prijali v 4. storočí kresťanstvo. Nasledujúce storočia znamenali predovšetkým so stratou obchodných kontaktov a islamskou expanziou úpadok a do značnej miery aj izoláciu. V polovici 19. storočia začala postupná modernizácia a súperenie s európskym kolonializmom. Od prvej svetovej vojny bol až do roku 1974, s päťročnou prestávkou v čase talianskej okupácie, etiópskym cisárom Haile Selassie I. Ten bol potom zvrhnutý Mengistu Haile Mariamom, ktorý v krajine nastolil komunistický režim. Koniec tohto režimu prišiel spolu s rozpadom sovietskeho bloku a Mengistu musel v roku 1991 utiecť z krajiny. Etiópia sa federalizovala a v čele novej vlády pod vedením Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu stál Meles Zenawi. Ten v krajine postupom času zaviedol autoritársky režim, ktorý je pri moci dodnes.
Etiópsky štát patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Poľnohospodárstvo je silno závislé na podnebí a v pomere k rozvinutým štátom málo modernizované. Priemysel je nevyvinutý a služby nepríliš kvalitné. Dosiaľ zlý stav infraštruktúry sa vďaka vládnym investíciam postupne zlepšuje. Výnimku v inak zlej etiópskej doprave tvorí Ethiopian Airlines, ktoré sa radí medzi tri najdôležitejšie letecké spoločnosti v Afrike. Navzdory značnej korupcii a nedostatočným službám sa ekonomika Etiópie rýchle rozvíja; krajina je však napriek tomu závislá na zahraničnej pomoci. Etiópska armáda predstavuje jednu z najsilnejších ozbrojených síl v Afrike a úzke vojensky spolupracuje so Spojenými štátmi. V oblasti zahraničných vzťahov udržuje Etiópia dobré vzťahy zvlášť s okolitými štátmi s výnimkou Eritrei a Somálska. Zo zahraničných investorov sa tu v poslednom čase najviac presadzuje India a Čína. Etiópia má rovnako bohatú kultúru založenú na dlhej historickej tradícii aj kontaktoch s okolitým svetom a v krajine je množstvo kultúrnych aj prírodných pamiatok.