Magická Kalábria

V roku 2015 som tam bola na krátkej exkurzii zo školy na Severe a bola som z nich celkom nemilo prekvapená. V reštaurácii si nič neobjednáte, nedohovoríte sa, pokiaľ neviete po taliansky, stále po sebe hulákajú a všade majú kopy odpadkov. Stereotypy a predsudky, nás ľudí, vedia byť záťažové a spútavajú nás ako reťaze. Nemali by sme sa im však nechať podriadiť. Avšak mne ako typickému „grékofilovi“ sa aj priečilo navštíviť tohto roku v lete inú krajinu. Bola som presvedčená o tom, že žiadna iná krajina mi nemôže poskytnúť tak nádherné, teplé more a úžasnú tropickú klímu ako Grécko. Mýlila som sa.

Keď nastal čas vyberania letnej dovolenky, okamžite som siahla po Gréckych ostrovoch. Však inde som ani neplánovala zájsť, ako každý rok. Ponuky neboli dobré, príliš drahé. Zrazu na mňa vyskočila úplne z ničoho nič ponuka „zájdite do Kalábrie“. Tušila som, že tam je pekne, tak som klikla na ponuku a Kalábria ma skutočne zaujala. Prečítala som si niečo na internete o tomto talianskom regióne. Dokonca prekvapivo to nebolo až také drahé ako Grécke ostrovy, čo bolo pre mňa rozhodujúce. Všeličo som pozerala na internete, čo sa tam dá robiť, kam ísť, a samozrejme bála som sa studenšieho počasia a studenej vody. No nakoniec som si povedala, vyskúšam niečo iné aspoň raz za život. Balila som sa celkom s obavami, že tam bude zle.

Príjemný, veľmi krátky, sotva 1,5 hodinový let mi dodal energie a chuť spoznávať. Sama som ešte v lietadle neverila, že ja naozaj idem do Talianska, do ktorého som sa zaprisahala, že viac nevkročím po predošlých zlých skúsenostiach. Vravela som si stále, je to iba na 8 dní, to predsa vydržím. Po príchode som bola nemilo prekvapená, lebo krajinou sa prehnala búrka a lialo ako z krhly. Bola som znechutená, a keďže bol večer, nič iné som nemohla vidieť, a tak som iba z hotelovej izby pozerala do hotelovej záhrady plnej paliem...

Zvítanie s Kalábriou za svetla na druhý deň mi vyrazilo dych a povedala som si, tu sa mi bude páčiť! Všade nádherné vysokánske palmy, vyvoňané kvety, aleje a nádherná dlhá piesočnatá pláž! Do obeda síce nebolo najteplejšie, ale 25 stupňov ma neodradilo, aby som skúsila more.
Ďalšie extrémne úžasné prekvapenie bolo, keď som začala plávať. Tak čisté a teplé more, som nezažila ani niekedy v Grécku. Vedela som, že tam budem leňošiť celé dni. Tak aj bolo, normálne mi bolo ľúto prechádzať sa inde po pamiatkach a ísť navštíviť iné miesta. More ma plne vtiahlo a zhypnotizovalo. Bez vĺn, pokojné, čisté, priezračné more, ktoré sa ani nepohlo. Uzavrelo so mnou tichú dohodu, že bude celý pobyt také teplé, a tak sa aj stalo! Bola som veľmi milo prekvapená. Taliansko je nádherné, a to nielen v Briaticu na pláži, kde som trávila väčšinu svojej dovolenky. Z Briatica je možné ísť sa prejsť po dedinke, na námestie, dať si slávnu zmrzlinu, ktorú tam každý miluje. Prejsť sa po promenáde až k starému majáku, alebo len tak sa prejsť po 8 kilometrov dlhej pláži, ktorá nemá konca. Tak pokojné more som nikdy v živote nevidela, a to som cestovateľ ako sa patrí.

Promenáda do dediny ku kostolu ma naučila, že krajšie západy slnka nad hladinou mora som tiež nikdy nevidela. Grécko veľmi výrazne zaostáva. Pokoj zapadajúceho slnka a tiché more, iba čajky, sú vhodné pre romantické páriky. Človek by sa zaľúbil pri takejto atmosfére aj keby nechcel. Cez dedinu chodí miestny vlak, ktorý priváža turistov z Briatica do Tropey a Capo  Vaticano. Neodolala som a navštívila som aj blízke Liparské ostrovy, kde som si vychutnala pobyt pri činnej sopke. Mimochodom jej dym som videla každý deň pri kúpaní v mori. Ten pocit stojí za to a rozhodne odporúčam, čierny piesok nebude jediným lákadlom pre turistov. Celodenná plavba ma tak vyčerpala, že som nepredpokladala, že sa na ďalší deň niekam pohnem, ale predsa som sa pohla. Chcela som navštíviť bájnu starobylú Tropeu. Tak som sa tam vybrala vlakom. Na tento výnimočný deň v Tropey nikdy nezabudnem. Mesto, v ktorom som sa na celý deň ocitla v historickom raji. Ja skutočne milujem históriu! Toto mesto mi splnilo všetky sny a očakávania. Tropea je fasinujúca. Úžasná. Iné slová ani neviem vysloviť. Očarila ma, ako doteraz žiadne talianske mesto. A možno ani iné mesto. S Tropeou sa spája slávna tropejská cibuľa, ktorú si môžete hocikde kúpiť. Mesto Tropea je neveľké a popretkávané tisícom starobylých uličiek bez konca. Romantické uličky dýchajú prázdnotou počas aj počas poludnia. V centre mesta môžete obdivovať niekoľko malých katedrál, veľa sôch, historickú dlažbu, kopu pravých talianskych obchodov, kaviarne, a to najpodstatnejšie -
jedinečné výhľady na more z balkónov. Pozerať sa na tyrkysovú pokojnú hladinu a malé plachetnice z výšky je naozaj pozoruhodné. Nebojte sa navštíviť aj menší prístav v Tropey, či Katedrálu na návrší. Očarí Vás svojou jedinečnosťou. Promenáda popri tomto slávnom historickom meste Vás uchváti tým, že do skál sú vytesané domčeky, hotely, bary, a iné budovy.

Kalábria nie je len kolískou citrusovníkov, poľnohospodárov a tropejskej cibule. Je miestom kde sa spája úžasná história, pamiatky, jedinečné vyhliadky na more, fascinujúce učupené kostolíky, pravé talianske kaviarne a mnoho iného.

Ďalší deň bol posledný, ktorý som mala tráviť v Kalábrii. Samozrejme nepáčilo sa mi, že mám tak skoro odísť, keď som sa práve zaľúbila do tohto nádherného kúska zeme. Rozhodla som sa, že sa ešte budem radšej kúpať v kakaovom mori, a nachytám nejaký bronz.

Kalábria je jedným z top miest, ktoré som navštívila. Ešte mi však chýba mnoho toho navštíviť, či už Capo Vaticano, alebo Sicilliu. Rozhodne viem, že sa tam vrátim a možno nie raz! Ešte musím vidieť veľa krásnych miest a neuspokojím sa s tým, že ich neuvidím. Už teraz ma to neťahá do Grécka, ale do Talianska. Zaujímavé ako sa môže zrazu zmeniť názor cestovateľa. Preto odporúčam všetkým, nebojte sa! A aj keď máte nejaké predsudky voči krajine, či jej obyvateľom, choďte do toho a nenechajte sa zmiasť predsudkami. Sú najhoršie v spoznávaní. Keby sme stále chodili iba na tie isté miesta, stále by sme akoby čítali iba prvú stranu knihu v našom živote. Nedovoľme, aby nás pútali reťaze a i stále nám diktovali kam máme ísť a čo nemáme nikdy vidieť. Vždy sa presvedčme na vlastné oči, že aj inde je krásne, nielen v jednej krajine.