Island 2019

29. september 2019 (nedeľa)

Itinerár celého výletu som sa snažil prispôsobovať už dopredu podľa času východu a západu Slnka, množstva zaujímavostí po ceste, ale hlavne braním ohľadu na to, aby sme nešoférovali príliš dlho, monotónne, ba čo viac, po tme. Z toľkých predošlých výletov sa mi miestami darí naplánovať ho vopred na desiatky minút presne, z čoho mám na konci dňa vždy veľkú radosť a utvrdzujem sa v tom, že dobrá príprava obvykle znamená menej stresu na samotnej ceste.

Raňajky pre nás pripravil samotný hostel, kde sme v chladničke našli rôzne nátierky, syry, salámy a mlieka, čiže tu nám hneď odpadla nutnosť kupovať väčšie množstvá v supermarkete a zbytky z nášho predošlého nákupu sme si zobrali na cestu ďalej. O 8:40 bolo Slnko už hodinu na obzore a my sme sa vydali smerom k prvej dnešnej zastávke v národnom parku Thingvellir. 50 km cesty a parkujeme auto na jednom z veľkých platených parkovísk - čo najbližšie k vodopádu Öxarárfoss. Vyzbrojili sme sa teplými bundami a funkčnými tričkami, pretože teplota v tieni sa pohybuje niekde okolo 2°C a všetky drevené chodníčky, na ktoré nedopadá slnečné svetlo, sú pokryté nepríjemne šmykľavou inoväťou. Doplatilo na to niekoľko starších ázijských turistov, ktorých zo zeme ratujú ich spolucestujúci. Takže dobrá obuv na prvom mieste! Potvrdzuje sa to hneď na začiatku tripu.

Vodopád Öxarárfoss je maličký vodopád, ale keďže bol náš úplne prvý na nekonečnom zozname všetkých islandských vodopádov, na rozbeh určite stačil. Od informačného centra k nemu vedie 1200 metrov dlhý drevený chodník, ktorý zdravý človek zdolá asi za 20 minút. O 10:15 sme už boli späť v centre, zaplatili sme za parkovanie (750 ISK/auto) a pokračujeme 60 km východne ďalej do vnútrozemia k prírodným gejzírom. Na mape ich nájdete pod názvom “Geysir”. Ten najväčší bol síce práve niekde medzi svojimi vybuchnutiami, ktoré sa rátajú na hodiny, no je tu ešte aj menší gejzír, ktorý vyviera každých 3-8 minút a jeho desiatky metrov striekajúca voda dosahuje skoro bod varu. Celkom pekné divadlo.

Poludnie, takmer čas obeda. Využívame to tak, že sme zasadli do cenovo najprijateľnejšej reštaurácie - Geysir Glima. Jedna pizza a 0,3l plechovky Pepsi si tu môžete dovoliť za 2740 ISK, čo je pri dnešných cenách v prepočte bezmála 18 €. Čo je ale horšie, zisťujeme, že naše maličké auto so stanom na streche žerie podľa rýchlych prepočtov okolo 13 litrov paliva na 100 km. Pri čerpaní plnej nádrže na najbližšej čerpačke, nám len za tých doteraz prejdených 110 km vyšla závratná čiastka 4668 ISK (30 €). O cenách benzínu na Islande sa ani nemusíme baviť - v prepočte na naše peniaze stojí liter asi 1,7€. Hneď na začiatku si teda uvedomujeme, akú kolosálnu blbosť sme spravili, keď sme si požičali takúto neekonomickú štvorkolku. To sme ešte ale netušili, kam sa budeme trepať nasledujúce hodiny..

Od Geysiru je to len na 10-kilometrový skok k ďalšiemu vodopádu. Gullfoss je jedným z najmohutnejších a tak nečudo, že nám po maličkom Öxarárfosse zatajil dych. Parkovisko je zdarma a húfy ľudí sú tu oveľa väčšie. Je problém vychytať miesto pri zábradlí, či už je to na vyššie položenej rozhľadni, alebo tej, ktorá je čo najbližšie k padajúcej vode.

Na fotkách ma veľmi zaujal aj vodopád Haifoss, ku ktorému to podľa máp malo byť okolo 100 km. Po hodine cesty sme takmer v cieli zistili, že prístupová cesta prechádza rekonštrukciou a jediný prístup k vodopádu je asi dvadsiatimi kilometrami nespevnenej obchádzky. Ale keď hovorím nespevnenej, tak mám na mysli výmoly veľkosti chýbajúcich kanálových poklopov a kamene špicaté a veľké ako naša viera, že týmto prejdeme bez akejkoľvek ujmy na karosérii. To bol jediný úsek, kde nám nakoniec toto auto prišlo vhod. Po krátkej chvíli sme zistili, že tu opatrnosť naozaj nie je na mieste a treba to pri rinčajúcich plechoch a búchajúcich hlavách o strop, rozbehnúť aspoň na 20 km/h. O to úsmevnejší bol fakt, keď sme na konci trasy stretli v opačnom smere nejaké malinké Daewoo, ktoré to zvládlo ľavou zadnou. Myslím, že sa to ale každopádne oplatilo a výhľady na Haifoss, ktorý je jeden z najvyšších vodopádov v krajine, hovorili samé za seba.

Sú už tri hodiny poobede a my by sme dnes chceli stihnúť ešte jeden vodopád, ktorý sa nachádza na samom juhu, ďalších 120 km ďalej. Seljalandsfoss pozná určite väčšina ľudí z fotiek, pretože je naozaj fotogenický. Dá sa dostať poza jeho padajúcu stenu a ak vychytáte pekné počasie pri západe Slnka, o pekné fotky máte určite postarané. Nám sa bohužial pekné počasie k večeru trochu pokazilo, obloha sa zatiahla a začalo aj trochu poprchať, ale keďže výhliadky pred výletom boli toho rázu, že celých 8 dní bude pršať, vôbec sme si z toho nerobili ťažku hlavu. Tá bola pripravená na najhoršie. Parkovanie pri vodopáde je znovu platené (700 ISK), ale toto miesto na mape zaujímavostí rozhodne odporúčam.

Pred šiestou hodinou večer sme vyčerpali vodopádový program na dnešný deň, vrátili sme sa 20 km späť do najbližšej dedinky Hvolsvöllur, kde bolo v nedeľu samozrejme všetko pozatvárané a tak sme si na pumpe dokúpili len nejaké nutnosti na večer, aby sme si otvorili pivká, chipsy, zosynchronizovali fotky a spojili sa s domovinou. Hotel Eyjafjallajökull sme mali zabookovaný v odľahlej časti tohto regiónu, asi 10 km západnejšie. Veľmi pekné ubytovanie s dobrým výhľadom a európskymi kontinentálnymi raňajkami.