Za hokejom do Toronta

4.deň (štvrtok, 29.december 2016)

Konečne nový deň v cieľovej destinácii. A to prešli len 4 dni :D Dnes ma čaká ten spomínaný oddychový deň slovenského tímu, ktorý chcem využiť výletom k Niagarským vodopádom. Slováci si toto voľno takisto zaslúžia, keďže s Kanadou prehrali 5:0 a včera ich zdolalo aj USA 5:2. O nič som teda neprišiel :) Schádzam na prízemie do miestnosti s raňajkami, kde každý deň stretnete niekoho iného z vedľajších izieb. Tak to väčšinou chodí v bed & breakfast hoteloch. Všetci jedia za jedným stolom, ako doma. Po raňajkách som konečne stretol aj vlastníka domu, s ktorým som prehodil pár slov a poprosil ho aj o zdvihnutie teploty v mojej izbe, pretože ak som nebol pod perinou, tak som len drkotal zubmi. Je to veľmi milý chlapík z Turecka. Stále sa vám snažil vo všetkom vyhovieť, pýtal sa, či mi nič nechýba, nonstop písal správy, až mi to miestami prišlo trochu otravné. My pri slovenských službách na to jednoducho nie sme zvyknutí :D

Odchod autobusu Megabus do Niagara Falls mám naplánovaný až na 14:00, takže som sa doobeda vybral aspoň prevziať akreditáciu, obzrel si štadión a naštudoval odkiaľ sa do neho budem dostávať. Chalanom som tradične nafotil všetky možné hokejové tričká, dresy a mikiny s logom Toronta Maple Leafs a čakal, aké si vyberú, aby som ich mohol neskôr kúpiť. Už som sa aj bál, kde to všetko strčím, keď som videl ten dlhočizný zoznam prianí, ale nakoniec s ďalšou igelitkou v lietadlách nemali problém. Prešiel som sa potom po hlavnej ulici Yonge Street a prezrel si aj klzisko na námestí Nathana Phillipsa pred mestskou radnicou. Na hodinku a pol som sa ešte išiel zohriať na hotel a potom už znovu pešky na autobusový terminál, odkiaľ ma berie Megabus až do mestečka Niagara Falls na opačnej strane jazera Ontario. Cesta trvá hodinu a pol.

Vodopády sú od autobusovej stanice vzdialené ešte kus cesty, tak som na to využil taxík od Uberu, čo bol aj celkom dobrý nápad, lebo chalan mi aspoň povedal, kde potom nájdem vychytené ulice a nejaké lákadlá. Poďakoval som mu, zaprial príjemné sviatky a vysadol priamo pri Niagarských vodopádoch. Po Grand Canyone, ktorý som videl v lete, bola toto ďalšia podívaná v štýle “keď se čudujete, aspoň si zavrite hubu”. Hučí to tam ako pri idúcom nákladnom vlaku a tá masa vody, ktorá padá do 300-metrovej priepasti je ohromujúca. Cez sprejujúcu vodu a múr ľudí som si spravil pár fotiek a pomalou chôdzou som sa pobral k ulici Clifton Hill, ktorú mi taxikár odporučil ako centrum mestečka Niagara Falls. Je tu plno možností zábavy, hlavne pre deti, ako domy hrôzy, hračkárstva, dom Guinessovych rekordov, obchody so suvenírmi, ruské kolo a kolotoče a žije to tu každým ročným obdobím. Mne odtiaľto stačí len magnetka a zahnanie hladu, ktoré riešim v pizzérke Boston Pizza. Samozrejme pred telkou, v ktorej bežia dnešné zápasy Majstrovstiev. V Kanade na hokej nedajú dopustiť a stretnete sa s ním úplne na každom kroku. Vonku už medzitým padla tma a mne zostávalo vyriešiť to, ako sa dostanem späť na autobusovú stanicu. Rozhodol som sa pre menšiu vychádzku a túto asi pol hodinovú cestu zasneženým okresným mestom Kanady s vianočne vyzdobenými domčekmi, keď vonku nenájdete ani živej duše, hudba z mestskej zábavy sa pomalým tempom úplne vytráca a sneh vám vŕzga pod nohami, radím medzi moje najkrajšie okamihy na cestách. Kým som prišiel, trochu som vymrzol, ale všetko som dohnal pri čakaní na autobus, ktorý mi odchádzal o 19:30. Cestou naspäť stál ešte v blízkom mestečku St.Catharines, takže cesta sa pretiahla na dve hodiny, ale o pol desiatej som sa už ocitol na hoteli v Toronte a mohol sa pomaly tešiť na nový deň a s ním aj môj prvý tohtoročný zápas Slovákov, v ktorom ide o všetko.