Výlet loďou po Stredomorí

6.deň (štvrtok, 25.jún 2015)

Pireus, Atény, Grécko

Cesta pretkaná pomedzi desiatky gréckych ostrovov do hlavného mesta trvala menej ako po iné noci a počas nej sme mohli konečne chytať aj presahy roamingového internetu. V opačnom prípade na otvorenom mori tu bola možnosť zakúpiť si balík satelitného internetu, ktorý je šialene drahý a k tomu ešte aj šialene pomalý. Nám ale úplne stačila tá minimálna konektivita počas vylodenia na súši.

V aténskom hlavnom prístave Pireus sme zakotvili už niečo pred ôsmou hodinou rannou a po raňajkách sme sa znovu za najväčšieho slnka okolo desiatej vybrali preskúmať mesto. Jasné že na vlastnú päsť, pretože exkurzisti si za to pýtali cez 100 €. Tí by nás ale aspoň ochránili pred neskutočne dotieravými domácimi taxikármi a rôznymi šmelinármi typu “ríl galaxy esfájv, kom kom, baj maj frent!”, alebo “sity gájd, seventy juro only”, ktorých bol komplet plný prístav. Asi vycítili priplávaním lode príležitosť na vylepšenie ich gréckych prázdnych peňaženiek. Trochu ma to sklamalo, pretože boli fakt oveľa otravnejší ako bakšišáci z ďalekého východu. Taxikári samozrejme to isté. Boli sme pre nich veľmi blbí, keď sme si nedali vysvetliť, že najbližšia stanica metra je vzdialená 5 kilometrov, aj keď naša mapa nám ukazovala sotva kilometer. Striasli sme sa ich pri najbližšej križovatke a išli si podľa svojho plánu k stanici metra Pireus. Prvé, čo ma tu prekvapilo, bola cena celodenného lístka na MHD - 4 €. Neveril som, že to zahŕňa všetky typy dopravy po celom území Atén, ale stálo to na ňom napísané čierne na bielom. To už len v Bratislave stojí 4,5 € a to nehovorím o tom, že nemáme metro a oblasť pokrytia sa nedá ani zďaleka porovnávať s tou z Atén. Vcelku novou súpravou sme sa odviezli až na stanicu Monastiraki, pod úpätím kopca, na ktorom stoja známé historické monumenty. Cestou sme sa zastavili na kopci Aeropagus, z ktorého vidno takmer celé Atény a potom pokračovali vyššie okolo Chrámu Atény Niké, Akropoly až k slávnemu Parthenonu. To ale až po zaplatení 12 € vstupného, ktoré sme brali so slovami, že sme tu predsa len raz :)

Pozerať tu je rozhodne na čo. Hlavne pre tých, čo majú radi panorámy a samozrejme históriu. My sme však mali na mape vyhviezdičkované ešte nejaké resty a tak sme sa vydali na cestu autobusom k Panathénskemu štadiónu, ktorý bol postavený ešte niekedy okolo roku 566 pred Kristom a hostil aj prvé moderné olympijské hry v 1896. Je celý zo žuly a až sa chce ťažko veriť tomu, že môže poňať až 45.000 ľudí na takom malom priestore. Projektanti nového futbalového Slovana - berte si príklad :D. Od štadiónu sme prešli peši cez veľké Národné záhrady, kde bol aspoň chvíľu kľud od áut veľkomesta, až k centrálnemu námestiu Atén - Syntagma. Po týždni sa už v nás ozval internetový deficit vysokorýchlostného pripojenia a pri pohľade na McDonald’s naprieč námestím nám bolo obom jasné, kde skončíme :D. Tu sme inak vôbec prvýkrát mimo lode platili aj za jedlo, aby sme tam s mobilmi nevyzerali tak úplne divne, ale takisto tu boli ceny lacnejšie ako u nás. Vybavili sme najnutnejšie komunikácie s rodinou, 

zazálohovali fotky do cloudu a pomaly sa aj zberali späť na metro k prístavu, keďže dnes mala naša loď vykotviť už o pol piatej. Čaká ju totiž nočné oboplávanie tripoliského polostrova a až poobedné kotvenie v prístave v Korfu. Atény boli fajn, sú celkom finančné prístupné, ale ničím extra ma neohúrili. Možno to bolo naozaj spôsobené len tým zážitkom z pred prístavu, alebo tým, že sme tu boli len tak krátko. Každopádne sa už po najprechodenejšom dni tešíme na odpočinok a zajtrajšiu ďalšiu zastávku.