Okolo jazera Erie

Pred cestou

Na prelome rokov konečne dvaja

Bude to tretí rok v rade, čo som sa rozhodol tráviť vianočné sviatky a Silvestra mimo rodnej krajiny, k čomu ma ale vždy veľmi ľahko motivuje v podobnom čase hraný turnaj Majstrovstiev sveta juniorov v hokeji. Tento rok sa zdá byť trochu iným. Lukáš, s ktorým som už absolvoval nejaké výlety v minulosti, dáva svojej práci za barom zaslúžené zbohom a v decembri sa mu otvárajú nevídané možnosti vycestovať spolu so mnou. Myslím, že sám by som už necestoval, keďže turnaj sa hrá v americkom Buffale, čo je v podstate len americká strana Toronta, kde som sa nachádzal minulý rok, ale vo dvojici samozrejme dostávam nový vietor do plachiet a mám od neho požehnanie nájsť najlepšie možnosti vyžitia v tomto regióne.

Trpezlivosť pri čakaní na akciu s letenkami do okolia Toronta sa ukázala ako opodstatnená, keďže na konci augusta 2017 chyboval či už ľudský alebo strojový faktor a letenky Air Canady sa na rezervačných weboch malú chvíľu predávali bez palivového príplatku. Takmer som nestihol našu hokejovú partičku, čo som rýchlo vyklikával letenky z Prahy do Toronta za veľmi slušných 258 € s celkom zaujímavým trasovaním. S malou dušičkou som dúfal, že práve my budeme tí, ktorým takéto letenky odobria a budeme ich môcť preletieť. Veľa špekulantov s cenami pod 100 € a preletom cez Atlantik bolo stornovaných, ale naša rezervácia stále vykazovala všetky známky životnosti. Neskôr naše domnienky potvrdila v tlačovej správe aj samotná aerolinka, ktorá sa rozhodla niektoré letenky ponechať napospas využitia. Takže super, hneď na začiatku sme ušetrili takmer polovicu :)

Štart

25. decembra 2017 (pondelok)

S Lukášom plánujeme stretko na bratislavskej Hlavnej stanici okolo trištvrte na 11 večer, pretože, ako som už spomínal, nástup do prvého lietadla je plánovaný na druhý deň ráno v Prahe. Ani sa nechcem veľmi rozpisovať o tom, aký to bol pôrod zaobstarať v ZSSK na tento dátum dve lôžka do spacieho kupé, pretože v tomto čase sa menia vlakové grafikony a to v podaní železníc znamená, že nikto, ale že naozaj nikto nevie, kedy budú predávať lístky na medzinárodné vlaky. Po takmer desiatich návštevách okienka na Hlavnej stanici sa mi to podarilo asi týždeň pred odchodom vlaku.

23:04 EC Metropol opúšťa hlavné mesto Slovenska a mieri do hlavného mesta Česka. Aby tam však prišiel v nejakom rozumnom čase, v Brne si robí prestávku vyše dvoch hodín, čo pre nás znamená výstup a zapadnutie do podniku v centre na nejaký drink. Do prvého nás pustiť nechcú, pretože Lukášove ležérne cestovné oblečenie (čítaj tepláky) im príliš ako dress-code nevyhovujú :D V ďalšom už nie je žiaden problém a do pol tretej ráno sme si čas “vo vlaku” skrátili v celkom žijúcom bare Exit. Nasledoval už len návrat do kupé, spánok až po Prahu a so svitaním po 7.hodinách od nástupu vysadáme na Hlavním nádraží bez meškania.