Výlet loďou po Stredomorí

10.deň (pondelok, 29.jún 2015)

Rím, Taliansko

Na tomto výlete som už prežil narodeniny a zostával už len v poradí druhý podobný sviatok - meniny. Aj tých som sa dnes dočkal :D Zatiaľ sme sa stretávali len s tými najlepšími posteľami a vankúšmi, takže sa na zlé vyspatie naozaj sťažovať nedalo. Ani v tomto prípade. Vstali sme okolo ôsmej, raňajky, check-out z hotela a hor-sa do centra Ríma.

Zobrali sme to našou cestou spred piatich rokov, aby sme porovnali vývoj a novinky. Výstup z metra pri Kolosee, porovnávacie fotky, peší presun okolo Foro Romano na Piazza Venezia a ďalšie porovnávacie fotky pri monumente Vittoria Emanuela, odtiaľ ulicou Via del Corso, kde policajti zastavili dopravu pri prechode snáď najdlhšieho zástupu Ferrari z rôznych krajín, k fontáne di Trevi, ktorú naneštastie akurát rekonštruovali, cez Pantheon, kde slúžili svätú omšu, námestie Piazza Navona, až k Bazilike svätého Petra, kde sme sa takisto nedostali bližšie, keďže tu bol obrad na počesť Petra, ale hlavne mňa, Pavla :D

Na to, že sme išli peši, sme to dnes dali skôr, ako pred rokmi a vtlačili sme sa aj do malého časového okna, ktoré sme chceli využiť pred odletom nášho lietadla o 15:40. O pol jednej sme sa teda ocitli na vlakovej stanici Termini a zbaštili obed v american-looking reštaurácii Roadhouse, aby sme už o pol hodiny neskôr mohli sedieť vo vlaku na smer Fiumicino. Nepochopiteľne stoja lístky z tejto bližšie umiestnenej stanice v opačnom smere až 14,5 €! Automat na stanici nám ich vypľul a nejaká rómka, ktorá chcela v tej rovnošate vyzerať akože pracovník od železnice, nás hnala zaviesť k nášmu nástupišťu. Ignorovali sme ju aj pri príchode k našej kolaji, kde zastavila a pýtala si peniaze za to, že nás dobre a v poriadku doviedla k 50-metrom vzdialenému nástupišťu. Samozrejme sme boli počastovaní všelijakými talianskými a anglickými nadávkami, za úplnú ignoráciu, ktorým sme ani nerozumeli :D

Rímske letisko snáď ani nemusím porovnávať s tým benátskym. Aj napriek tomu, že asi pred mesiacom im vyhorela časť terminálu č.3, všade boli tabule s ospravedlnením, nikde problém s orientáciou a ani žiadnym meškaním preložených letov. Aby som zase úplne nekrivdil aj Alitalii, myslím, že tento let už bol konečne na čas, ale to už len z toho dôvodu, že si to vôbec nepamätám, čo som bol taký unavený z celého týždňa a tešil sa domov. Airbus A319-100 nás berie do Viedne, kde zosadáme podľa letového plánu o 17:15.

Viedeň, Rakúsko

Let našťastie prišiel aj s našou batožinou a my šprintujeme od pásov až k východu, kde iba s malou dušičkou dúfame, že stíhame ešte predošlý autobus Slovak Lines. Nestíhame. Ale tá hodinka nás už nezabila. V autobuse domov si ešte nechtiac vypočujeme hlasný rozhovor dvoch slečien za nami, so známym rómskym prízvukom o tom, aké super je robiť v Rakúsku a ako najbližšie dostať do postele aj ich šéfa, ktorý po nich stále v robote pokukuje (samozrejme ešte jemne napísané). Jasné, neklamný dôkaz toho, že sme už konečne na Slovensku :)

Bratislava, Slovensko

S Lukášom sa lúčime cestou autobusom MHD. Ja mám najbližší týždeň dovolenku, no on sa už zajtra chystá zarezávať v noci za barom. To by som určite nedal. Doma som zo zvedavosti vystúpil na váhu, či sa na mne nepodpísal ten neustály prísun jedla a pitia na lodi - plus 1,5 kg. To je nič :) Vlastne sa ani príliš nečudujem. Jedli sme vždy s rozumom, nabrali si toľko jedla, koľko sme potrebovali. Ak nestačilo, niečo málo sme si potom prihodili. V tomto som nerozumel ostatných. To boli taniere naložené kopcom, všetkého druhu jedla a chutí, ktoré by ste ani vo sne nespájali do jedného. A to všetko skončilo nedotknuté na pulte, odkiaľ sa jedlo rovno vyhadzovalo. Takto vyplytvané skončí jedlo, keď dáte ľuďom možnosť jesť “zadarmo”.

Mimo to to bol ale skvelý zážitok a vynikajúci výlet. Známi sa ma pýtali, či bol tak dobrý, že by som ho absolvoval znovu. Určite áno, ak by som si mal nájsť frajerku a brať to viac ako romantický výlet, než “výlet s priateľmi”, ktorým tento výlet bol. Nie nadarmo koniec-koncov dostal od kamarátov označenie “Loď lásky” :D Páriky by si na lodi určite prišli na svoje.