Výlet loďou po Stredomorí

8.deň (sobota, 27.jún 2015)

Kotor, Čierna Hora

Ráno už bolo more kľudnejšie, ale to najskôr kvôli tomu, že sme sa po zobudení ocitli v zátoke čiernohorského mesta Kotor. Bolo sedem hodín a o ôsmej sme už boli pripravení na našej druhej exkurzii, ktorá zahŕňala kajakovanie naprieč zálivom. Prišiel pre nás celkom milý mladý miestny chalan, peši nás odviedol k pristaveným dvojmiestnym kajakom, vysvetlil základné bezpečnostné opatrenia a o chvíľu sme sa už čvachtali z jedného konca zálivu na druhý. Väčšinu času sme s Lukášom pádlovali ako o dušu a všetkým utiekli, ale vždy sme sa nejakými cestičkami vrátili, aby sme sa náhodou nezatúlali do plavebného koridoru. Inak tie pokojné vody zálivu vyzerali tak možno z lode. Na kajakoch to bol trošku adrenalín a hlavne stále menenie kurzu, aby sme išli proti vlnám predkom a nie bokom a neskončili tak vo vode. Za hodinku sme priplávali na druhý breh k malému bufetu, kde nám dal miestny pauzu. Mysleli sme, že si dáme niečo z propagovaného občerstvenia, ale mimo nápojov a nanukov bufetár nič iné nemal. Skončili sme pri opaľovaní na lehátkach a cole za 2,2 €. Keď sme znovu začali vkladať naše veci do vodotesného sudu, ktorý sme so sebou vliekli, sprievodca spozornel pri mojom slove “zatváram” a keďže sa to veľmi podobne ponášalo na ich reč, nedalo mu to nespýtať sa, odkiaľ pochádzame. Po krátkom zvítaní a rozhovore o slovanských národoch bol celkom potešený, že sú tu nejakí Slováci. Väčšinou ich tu vraj mimo Rusov a Nemcov príliš nestretne. Povedal som mu, že na našej ceste je Čierna Hora zatiaľ to najkrajšie, čo sme videli a to som nepreháňal. Aj keď sme v tomto zálive len niečo cez hodinu, je to tu naozaj nádherné. Monumentálne hory, priezračné more, zeleň a malé domčeky. Veď posúďte sami:

Pádlovanie proti vlnám nám naspäť trvalo takmer dve hodiny, takže sme naplnili skoro celý čas nášho pobytu v Kotore. Určite to tu ale stojí za návštevu niekedy v budúcnosti. Loď odchádza už o jednej popoludní, aby sa stihla Jadranským morom preplaviť až k nášmu nástupno-výstupnému bodu do prístavu v Benátkach a uzatvoriť tak náš dovolenkový okruh. Po večeri sme si ešte na lodi pozreli v divadle La Scala rozlúčkové vystúpenie plné umelcov, spevákov a artistov a po ňom vyskúšali šťastie v bingu, ktoré sa hralo v divadle každý večer. Bezúspešne :) 580 € v ňom vyhral nejaký malý Grék a my sme usúdili, že Boh je milostivý a ten tie peniaze bude potrebovať do budúcnosti zrejme oveľa viac, ako my :D

Naša batožina už bola takisto zbalená a pripravená pred dverami kajuty na to, aby ju ihneď ráno zobrali poslíčkovia a my po bezstarostnom opustení lode ju našli až v prístave - presne ako pri výstupe z lietadla. Lukáš do nej stihol zbaliť ešte celý ananás z bufetu, čo som si myslel, že mu až do Viedne lietadlami neprejde, ale čuduj sa svete, prešlo. Zrejme sa nariadenie o cezhraničný vývoz a dovoz tropického ovocia netýka hraníc vnútri Európskej únie.