Výlet loďou po Stredomorí

Začíname

1.deň (sobota, 20.jún 2015)

Bratislava, Slovensko

Pod mojim domom ma víta nabudený Lukáš stepujúci aj s jeho obrovským kufrom, do ktorého by sa zmestil snáď celý jednoizbák :D. Niečo okolo druhej poobede si to vyberáme na autobus smer Letisko Bratislava, avšak nie k odletu, ale k nástupu na linku Slovak Lines do Viedne. Tam dopĺňame kalórie predraženou, ale aspoň čerstvou bagetou za 3€ (sme predsa na letisku a nie hocijakom!) a sadáme na tradičnú hodinovku na Schwechat, kde sa už tešíme, že si dáme jedno chladené.

Viedeň, Rakúsko

To by ale nebol Lukáš, aby po vysadnutí neprekvapil nejakým špeciálnym artiklom z jeho magického kufra - šampanské na oslavu dovolenky po dlhých 365 dňoch. A tak sme tradičné dve hodiny pred odletom využili na sledovanie štartov a pristátí lietadiel, rozhovoroch o leteckej doprave a popíjaní šampanského. Let našej Alitalie sme sledovali v aplikácii FlightRadar-u a bolo evidentné, že naberie nejaké meškanie, čo nám ale vôbec nevadilo, keďže sme s tým rátali a plavbu mali až zajtra.

Niečo po 18tej hodine sme boli nakoniec pustení k boardingu menšieho lietadielka Embraer ERJ-175, s ktorým letím úplne prvý krát. Zapisujem si registračné číslo pre potreby leteckého denníka na flightdiary.com a aby som v budúcnosti vedel, či som už týmto lietadlom náhodou neletel. Také niečo sa mi podarilo už štyri krát a vtedy to človeka trochu poteší, keď vie, že už v tom stroji raz dávno sedel. Lukáš automaticky po štarte zaspáva, tak ako v každom dopravnom prostriedku a ja si tak aspoň dávam džúsik, nejaké krekry a sledujem cez jeho okienko Európu pod nami. Let do Ríma trval hodinu a 40 minút.

Rím, Taliansko

Naša cesta po pristátí pokračovala len na inú prepážku letiska Fiumicino k ďalšiemu letu Alitalie, ktorý letí za necelé dve hodiny. Krátky hodinový let s Airbusom A321-100 prebehol na čas a úplne v poriadku a po prevzatí batožiny sme sa ocitli v meste …

Benátky, Taliansko

Teda konkrétne pred letiskovou halou v Benátkach. Odtiaľ sme už mali dávnejšie zakúpený autobus ATVO, ktorý nás odvezie do samotného historického centra. Zatiaľ všetko na čas, tak ako sa na rozvojové krajiny patrí :) Na hlavnom benátskom námestí Piazzale Roma sme sa ocitli krátko pred polnocou a tých 700 metrov do nášho hotela Guerrini sme sa aj s kuframi dotrepali po všelijakých schodíkoch a mostíkoch vcelku v poriadku. Po dlhšej ceste sme boli dosť uchvátení benátskymi kanálmi a loďkami, ktoré ich križovali, či nočným životom v meste. Všade samé húfy ľudí. Ale keďže už bola tma a my sme boli unavení, po dokúpení nejakého nealka sme padli rovno do postele. To som ale ešte nevedel, že v noci sa vyspím tak akurát 3-4 hodiny, keďže vonku bolo hrozné teplo, okná museli byť dokorán a samozrejme na nich chýbali sieťky. O tretej v noci som už to zabíjanie komárov vzdal a zakryl sa dekou až po uši.