Za hokejom do Toronta

6.deň (sobota, 31.december 2016)

Môj posledný kompletný deň v Toronte znamená aj posledný deň roku 2016. Tak ako pred dvomi rokmi ho prežijem v zahraničí, ale tentokrát aspoň inde ako na palube lietadla. Do večera ho chcem poňať viac oddychovo, ale už doobeda neviem čo so sebou, tak sa vyberám na ďalšiu pešiu prechádzku ulicami, ktorými som sa ešte nepohyboval. Nakoniec som skončil okolo dvanástej v jednej indickej reštaurácii na King Street, ktorá ma celkom zaujala a bola aspoň niečím iná ako tie burgre a pizze všade po meste, tak som sa do nej uchýlil. Bohužiaľ á la carte menu podávajú až ku večeru a cez obed majú pripravené len bufetové stoly. Ochutnal som tie a vôbec to nebola nejaká katastrofa. Dva krát som sa otočil a už som bol aj plný, ale poviem vám, že lepšiu Indiu máme aj u nás doma :)

Všetky atrakcie, vyhliadky a pohľady som si už vyčerpal počas predošlých dní a tak som si to znovu namieril do môjho hotelu. Síce sa o tretej hral najočakávanejší zápas medzi USA a Kanadou a ja som mal vstup na všetky zápasy vybavený, vedel som, že tento zápas oželiem a pozriem si ho radšej v telke, pretože štadión bude zaplnený do posledného možného miesta.

Čiže moje poobede vyzeralo asi nejak tak - sledovanie privítania Nového roku v jednotlivých krajinách sveta, hokej a odpočítavanie minút do šiestej hodiny večer, kedy prišiel na rad aj Nový rok na Slovensku, blahoželania a neustála aktualizácia stavov od mojich kamarátov, ako to vyzerá o 7000 kilometrov východne. Mňa ešte čakal silvestrovský zápas Slovákov proti Rusom o ôsmej hodine lokálneho času a potom presun do mesta na zábavu. Pri štadióne som už bol o pol siedmej a z pojazdného stánku Mekáča mi zadarmo spravili horúcu čokoládu ako sponzorský dar. Vo vnútri fanúšikovskej dediny som si zase na kolese šťastia vytočil teplú čiapku s logom Majstrovstiev sveta a brmbolcom, ktorá mi neskôr dobre poslúžila pri winter classic hokejíku na zamrznutých jazerách Bratislavy :D

Na štadióne som vydržal iba do konca druhej tretiny, keď sme prehrávali už 0:2. Jednak to bol hokej, z ktorého boleli oči a po druhé bolo už desať hodín a ja som tvrdol na štadióne s asi troma tisíckami ľudí. Odviezol som sa teda metrom jednu zastávku smerom do mesta a do podniku, ktorý som si už skôr vyhliadol na mape. Volal sa Crocodile Rock a podľa fotiek vyzeral celkom zaujímavo. Vstupné bolo počas Silvestra ešte na prijateľnej hranici dvadsiatich dolárov. Lepšia bola ale cena drinkov, ktoré všetky stáli len 4 doláre. To je možno ešte lacnejšie ako na Slovensku a tu dokonca neplatíte ani za nealko k tomu :) Problém bol skôr s výberom hudby, ktorý okolo rocku ani neprešiel, ale s tým som sa už akosi zmieril. Na Silvestra predsa ide o zisky a tie prinášajú hlavne mainstreamové odrhovačky. Na obrazovkách púšťajú live prenos z newyorského Times Square a faux pas speváčky Mariah Carey. Nedá sa tu poriadne hýbať, čo je to tak narvané ľuďmi a časníci stíhajú len málokedy. Zrazu sa z ničoho nič spustil odpočet a o 10 sekúnd sme boli v roku 2017. Čas som nejako zabudol sledovať. Hudba buráca ďalej, zo stropu sa spustia balóniky a pokračuje sa, ako keby sa nič nestalo :) Doma už všetci sladko spia a možno už aj čo chvíľa vstávajú o šiestej hodine ráno. Vydržal som to tu asi do druhej hodiny ráno a potom sa peši pobral na hotel prvýkrát sa vyspať v roku 2017 a načnúť dvojdňové cestovanie smerom domov.