Výlet loďou po Stredomorí

9.deň (nedeľa, 28.jún 2015)

Benátky, Taliansko

Loď sa opúšťa po skupinách, aby nedošlo k tlačenici, chaosu a aby sa k svojej batožine mohol dostať úplne každý. Včera sme sa dozvedeli, že naša skupina má odísť asi pol hodinu po zakotvení v prístave, o 9:30, tak sme už o ôsmej boli hore, aby sme stihli raňajky a vyplatenie celkového účtu našej plavby na recepcii.

To je možné buď vopred previazaním kreditnej/debetnej karty s palubnou kartou alebo vyplatením hotovosti. Nám však nesedela vo výpise jedna položka - Service Charge, ktorá sa účtuje každý jeden deň plavby vo výške 8 € a pre každého zvlášť. Je to akési sprepitné pre ľudí, ktorí nás na lodi obskakovali a vnútené vyjadrenie vďaky. Pred plavbou som si prečítal celkom veľké množstvo internetových fór, kde boli ľudia rozdelení za, ale väčšina hlavne proti plateniu takéhoto poplatku. Presvedčil ma až príspevok zamestnanca, ktorý na lodi robí a píše, že z tých peňazí aj tak nikdy nič nevidel. Rozhodli sme sa teda počas plavby všetkých zamestnancov, ktorí sa aspoň navonok o nás starali a vítali nás pri bare menami, pamätali si naše obľúbené nápoje bez toho, aby sme im ich vôbec museli pripomínať, alebo len jednoducho prehodili zopár slov o tom, ako ide život, odmeniť sprepitným priamo im. Slečna na recepcii po vysvetlení, že sme to radšej praktikovali takto, nemala žiadny problém odstrániť týchto prebytočných 56 € “tuku” z oboch účtov. Potom sme si už len počkali na oznam o opustení lode našou skupinou a boli sme tam, kde pred týždňom - v Benátkach.

Batožinu sme našli takmer do piatich minút po vystúpení a keďže sme už v Benátkach nemali žiaden program, odobrali sme sa na spiatočný autobus ATVO smer letisko Marca Pola. Lietadlo nám letí až za viac ako štyri hodiny a my zisťujeme, že odletový terminál je úplne nevyhovujúci. Všetci sa tu tlačia, nedá sa tu nikde sadnúť a jedlo, na ktoré okolo obeda prišla chuť, nás v podobe bagety a nápoja vo fľaške stálo cez 8 €. Zlaté dobré jedlo na lodi :D Nejako sme to už vydržali a za bezpečnostnou kontrolou potom sledovali naše zdržané lietadlo Alitalie. Myslím, že Taliani ešte nikdy neboli načas. Znovu nevadí, pretože po prílete do Ríma máme booknutý hotel a ďalší let až zajtra. Prišiel o niečo kratší Airbus A320-200 a za hodinu sme sa zase ocitli v hlavnom meste Talianska.

Rím, Taliansko

Do nášho hotela sa však musíme prepraviť z Fiumicina naprieč celým Rímom a tak hneď po výstupe z lietadla sledujeme tabuľky s označením vláčikov. Ten náš prímestský s označením FL1 stál 8 € a zobral nás v podstate celkom rýchlo až priamo na stanicu Nomentana blízko hotela.

Tu sa v podvečerných hodinách ubytuvávame v hoteli Best Western Plus Art Hotel Noba, síce trošku na periférii Ríma, ale s ľahkým spojením metrom do centra, ktoré by sme si po piatich rokoch znovu radi pozreli, dokonca aj v takom istom obsadení. Hotel je naozaj “art” a vyzerá luxusne, akurát sa dá na poschodí v jeho uličkách ľahko stratiť a hľadanie svojej izby je trochu takým športom. Zhodili sme príručnú batožinu (tá podpalubná zatiaľ prespávala na letisku Fiumicino) a vybrali sa von nájsť nejakú reštauráciu v tomto rímskom 17.okrese. Po zotmení sme konečne našli nejakú miestnu pizzeriu, ktorá sa pozdávala obom a za celkom prijateľný peniaz (10 €) sme sa navečerali. Znovu ubehaní a unavení čakaním na letisku a dnešnými presunmi sme sa už len vrátili na hotel a padli do postele ako podkutí.