travelo.club - Travelogue Výlet loďou po Stredomorí

Výlet loďou po Stredomorí

Travelogue

3.deň (pondelok, 22.jún 2015)

Bari, Taliansko

Budíme sa spontánne okolo deviatej a pred priplávaním do prístavu, ktoré je na programe o jednej, chceme vyskúšať hlavný bazén na palube. Po naozaj výdatných raňajkách v bufetovej reštaurácii sme už v plavkách nacupitali k lehátkam, ktoré sú ale zrejme už od rána takmer všetky rezervované. Nejaké sme nakoniec chytili a okúsili na prvýkrát celkom studenú vodu (25°C), ktorú každé ráno čerpajú priamo z mora, čiže sa ešte v dopoludňajších hodinách nestíha otepliť. Dokonalé prebratie po tých pár drinkoch, ktoré sme včera vypili. Z bazéna sledujeme, ako naša loď hodiny manévruje a kotví v prístavnom mestečku Bari a pomaly sa aj my zberáme na jeho prebádanie.

K vystúpeniu sme sa dostali okolo 13:45 a tipujeme, že toto malé centrum mesta pobeháme do menej ako dvoch hodín. Ako sme zistili od personálu, niektorí ľudia tu končia a ďalší zase nastupujú na svoju plavbu. MSC Musica totiž pláva stále okružnú jazdu a dovolenkujúci môžu nastúpiť v tej destinácii, ktorá im najviac vyhovuje. Pre náš trh boli samozrejme propagované Benátky ako najbližší možný bod nástupu.

Po menšom kráčaní z dlhého prístavu sme sa ocitli priamo v starom centre Bari, ktoré mi pripomína skoro všetky talianske mestečká - úzke uličky obvešané sušiacim sa prádlom, tísickami topánok do hladka obrúsená kamenná dlažba a miestami zachované artefakty dávnych stavieb Rímskej ríše. Väčšina turistov sedí po kaviarničkách a reštauráciách, čo sme my aj napriek nastupujúcemu obedňajšiemu hladu nevyužili, keďže máme plno jedla na lodi. Prešli sme ale okolo najhlavnejších bodov, baziliky sv. Nikolu až ku katedrále di Bari, hľadajúc obchod s najlepšími magnetkami, ktoré pre kamarátov proste musia byť. Už pred plavbou sme dostali presné inštrukcie, z ktorých miest máme magnetky nosiť a na ktoré zabudnúť. Takto nás popoludňajšie výlety stoja maximálne tak 4 € na celý deň (až na niekoľko výnimiek neskôr).

Späť na loď sme sa dostali vyhladovaní niečo po štvrtej hodine, dve hodiny pred plánovaným odplávaním k ďalšej zastávke. Je to výhoda v tom, že polovica návštevníkov lode sa nachádza vonku a v žiadnej z reštaurácií tak nie je plný stav, ako keď sa chcete usadiť na raňajky. Vtedy si chytenie stola vyžaduje väčšiu dávku trpezlivosti. Nenajedli sme sa úplne do popuku, pretože sme už pomaly mysleli aj na večeru (áno, je to stále len o pití a jedení :D), ktorá bola tento večer pojatá španielsky a vyžadovala aspoň “casual dress code”. Špecialitou bolo tiramisu od šéfkuchára, ktorému to na stôl trvalo asi hodinu a všetci ho za tónov hudby privolávali formovaním vláčiku medzi stolmi. Čudné, ale keď je človek naozaj hladný, asi také veci robí :D Personál ma však prekvapil aj v inej veci. Zajtra mám narodeniny a systém im to zrejme vyhlásil, pretože došla za mnou Candra (viem, je to chlap, ale my sme ho už jednoducho nemohli volať inak ako “tá Candra”) a podala mi do ruky obálku s blahoželaním a poznámkou s tým, že zajtra ma v špeciálnej japonskej reštaurácii čaká torta k oslave narodenín. Veľmi milé gesto.

Večer sme ešte prebádali zostatok lode, ktorý sme nestihli pobehať minulý deň, dali si v bare nejaké pivo a padli unavení do postele. Nezdá sa to, ale telefón mi ukazuje cez 16.000 prejdených krokov, čo je takmer 3x viac ako môj denný priemer :D Celkovo to zatiaľ nie je žiaden oddych, aj keď hlava relaxuje, nohy dostávajú zabrať. Už len tých pár presunov z kajuty do reštaurácie na tejto kolosálnej lodi sú menšou vychádzkou.

Comments

Send