travelo.club - Travelogue Výlet loďou po Stredomorí

Výlet loďou po Stredomorí

Travelogue

2.deň (nedeľa, 21.jún 2015)

Spánok mi na druhý deň až tak nechýbal, keďže som sa už nevedel dočkať nalodenia, ale pred tým ešte aj pobehania centra Benátok. Raňajky v hoteli boli základné, nejaké cereálie, džemy, pečivo, syr, šunka - čo ale poteší a hlavne zaženie hlad tak možno na celé dopoludnie. Úschovňa batožín našťastie fungovala takisto bezchybne, takže pred našim odplávaním o piatej hodine sme si mohli mesto pozrieť úplne naľahko.

V Benátkach si pohodlne vystačíte s vlastnými nohami. A loďkou. Iná možnosť ani neexistuje, pretože celé plávajú na vode a tak tu nenájdete ani jedno auto. Jej úzkymi uličkami sme sa iba za pomoci Google Maps a vlastného úsudku predrali cez známy Rialto Bridge (akurát v rekonštrukcii ☹) až k námestiu svätého Marka so známou vežou a bazilikou. Vstup na vežu stojí 7 €, ale stojí to naozaj za to, pretože všetky tie červené strechy a kanále máte odtiaľ ako na dlani. Hore sme sa dostali presne na poludnie a zrejme si viete predstaviť to preľaknutie všetkých návštevníkov, nad ktorých hlavami, ani nie o meter vyššie, sa začal zrazu hompáľať obrovský zvon a udierať na obed. To bol Pavlov reflex aj pre nás a pobrali sme sa odtiaľ na “MHD” loďku, ktorá nás do hodiny cez kanále priblížila k nášmu hotelu, kde sme sa aj najedli. Okružná jazda loďkou stojí takisto 7 €. Sadli sme si do prvej reštaurácie, objednali si litrové pivo a samozrejme domácu pizzu. No jasné, že nás pri účte skoro otočilo, keď na ňom zasvietilo 55 € pre oboch, ale tak bolo to na dlhý čas posledné jedlo, ktoré sme si museli platiť. Tu mi inak napadlo spomenúť výborný tip na jednu aplikáciu, ktorá delí výdavky medzi niekoľko ľudí, rozrátava meny, kurzy a veľa ďalšieho. Dal som jej prvýkrát šancu a zistil, že je naozaj super nenahraditeľná. Už si nemusíme pamätať, kto komu koľko dlží, stačí len na konci výletu pozrieť do aplikácie a hneď sa viete medzi sebou vyrovnať. Ešte jej názov - Travel Money. Zapáčila sa mi natoľko, že som sa ju rozhodol preložiť aj do slovenčiny, pretože v angličtine neboli nami zaužívané výrazy príliš jednoznačné. Tak a už nám zostávalo len zobrať si bágle z hotela a nájsť v prístave našu loď, teraz už tú naozajstnú, veľkú.

Už z diaľky sme podľa loga MSC šípili, že to bude Ona. A samozrejme bola, len tá cesta k nej bola trochu zarúbaná. Najprv nájsť cestu k správnemu doku, potom odovzdať batožinu, ktorá si vás neskôr sama nájde pred dverami do kajuty, potom fotka, potom odovzdanie kartičiek, ktoré slúžia na úplne všetko možné počas celej plavby (vstup do kajuty, platenie za služby, nápoje, identifikácia stolu pri večeri, …) no a nakoniec samotné nalodenie, čo zabralo asi najviac času, keďže sa naloďovalo po skupinkách, ktoré boli označené na karte. Tomu samozrejme nerozumie asi trištvrte prítomných a tak je to väčšinou len úplný chaos. Nám sa to ale podarilo po necelej hodine a pred odplávaním z prístavu sme mali na preskúmanie aspoň malej časti lode ešte hodinu.

Prvé dojmy? Obrovské, megalomanské, luxusné a pre mňa nepochopiteľné. Už len tým, že stojím vo výťahu, ktorý má 13 tlačítok, NA LODI, som bol unesený. Ako to vôbec môže plávať?☺Po vyčerpávajúcom check-ine sme sa rýchlo zložili na izbe, kde už čakala aspoň Lukášova batožina, pokochali sa výškou, v ktorej sa nachádzame a obzreli si izbu, ktorá bude najbližších sedem dní našim hotelom. Aspoň teda na vyspatie sa, pretože všetko ostatné čaká až na druhej strane dverí. Do vykotvenia sme stihli na našom deviatom poschodí prejsť k prove lode, obzrieť si masážny salón, fitness centrum a divadlo, ktoré sa rozprestieralo na troch podlažiach. Pri všetkom nás sprevádzal niekto z personálu a ukázal nám možnosti. Neprešli sme toho veľa, keď začala hulákať lodná siréna a z letmého preštudovania manuálu mi bolo jasné, že sa musíme odobrať na izby pre záchranné vesty a zhromaždiť sa v najbližšej reštaurácii, ktorá bola aj našim únikovým bodom v prípade hrozby, pre inštrukcie o evakuácii. Tie netrvali nijak obzvlášť dlho, čakal som trochu obsiahlejšie vysvetlenie a živo som si vedel predstaviť, aká panika by nastala, ak by prišlo k reálnej evakuácii. OK, zložiť vesty, už máme len cca pol hodinku do vyplávania z prístavu. Prešli sme sa teda ešte vonkajšími priestormi, obzreli si oba bazény a vírivky a v tom momente nás už ťahal maličký remorkér von z prístavu. Znovu nechápem, ako taká malá lodička vie pohnúť takým veľkým kolosom. Plavba je super vec. Viem, že som si to opakoval úplne každý jeden deň, keď som mal príležitosť pohľadu na more, zapadajúce slnko nad ním, či tú obrovskú silu, ktorú bolo cítiť, keď loď v noci išla na plné obrátky, okolo žiadne svetielko, ktoré by značilo civilizáciu, iba Mesiac a rozbúrená voda od lodných šróbov, ktorá sa strácala niekde v diaľke. Nejde to úplne opísať, ale určite každý námorník, či človek fascinovaný prírodou by vedel, o čom presne rozprávam. Keď sme sa už konečne aspoň trochu nabažili pohľadu na vyplávanie a stotožnili sme sa s tým, že teraz sa už plavíme (keby som sa nepozeral na okolité vzdaľujúce sa Benátky, ani by som nevedel, že je loď v pohybe - má premakané stabilizačné systémy, ktoré ju udržujú stále v rovine. Teda aspoň občas, ale o tom až neskôr), vyskúšali sme našu palubnú kartu v bare pri bazénoch a objednali si “vodku-lemond”. To je niečo ako vodka s citrónovým tonicom, alebo aspoň niečo tomu podobné. A tu sme prvýkrát pochopili, prečo bolo dobré objednať si balík all-inclusive nápojov. Len za dva poháre tohto špásu by sme zaplatili cez 20 €! To by sme asi celý budget tohto balíka vyčerpali za deň, či dva :D. Takto sme to mali samozrejme v cene, čo nás dosť potešilo a zároveň sme sa pozastavovali nad tým, že tí, ktorí si tento balík nezaobstarali (a že ich bolo teda požehnane), pri konečnom účte určite zaplačú. Vyskúšali sme teda aj mliečny shake, ktorý bol veľmi dobrý a takisto v cene. Vlastne všetky hlavné veci z nápojového lístka sa v tomto balíku dali uplatniť, mimo nejakých drahých whisky a rumov, na čo si ale my ani nepotrpíme.

Ani nevieme ako a bol už aj čas večere. Vlastne vieme ako.. Práve sme sa zhodou okolností prechádzali okolo našej reštaurácie. Každá kajuta má totiž na večeru rezervovaný stôl vo veľkej à la carte reštaurácii na určitú hodinu. Buď sa ukážete, alebo sa môžete ísť najesť do niekoľkých samoobslužných reštaurácií v iných častiach lode. Keď už sme tu boli, tak reku, ideme sa rovno navečerať. Všetko je to na veľmi vysokej úrovni, každý stôl má určeného presne jedného obsluhujúceho čašníka a tým našim bola Candra z Indonézie. Aspoň tak to hovorila menovka na stole, ktorá nám oznámila, kto nás príde obslúžiť. Z Candry sa nakoniec vykľul muž, čo nám ani vo sne nenapadlo, že by mohlo byť mužské meno :D Podal nám menu, v ktorom sme si každý večer mohli vybrať z predjedla, polievky, prvého hlavného jedla, druhého hlavného jedla, dezertu, prípadne ešte nejakého špeciálneho dodatku. Samozrejme my, neskúsení európsky konzumenti odchovaní na menučkovej strave a rôznych pofidérnych reštauráciách východného bloku, sme si objednali polievku a niektoré z hlavných jedál, že veď to bude určite stačiť. Jasné, že nestačilo. Porcie sú menšie, ale menu je zložené presne tak akurát. Stačí si proste objednať všetko a z večere odídete naozaj najedený. To sme zistili teda až po prvom dni, tak sme dnes dopĺňali zásoby ešte v bufetovej reštaurácii. Mimochodom, v každej jednej je kvalita jedla na veľmi vysokej úrovni. Či už v à la carte, kde je každý večer iná tematika jedál, plus nejaká tá špecialita od šéfkuchára, alebo v bufetovom, kde si môžete naložiť počas celého dňa jedlá od výmyslu sveta (rôzne pizze, hamburgre, šaláty, mäsá, ryby, koláče, no proste všetko). Nemali sme čas byť niečím sklamaní. Všetko tip-top a personál sa naozaj stále snaží, aby vám spravil vašu dovolenku nezabudnuteľnou.

Po večeri ešte nejaké nutné fotky s palubou a morom a Lukáš chytil chuť na návštevu Cigar room-u, kde sa dajú zakúpiť cigary, cigarky, cigarety a vlastne všetky tieto pre mňa smradľavé veci, ktoré ale v tejto eufórii úplne chápem - čo môže byť lepšie, ako sedieť v kresle s výhľadom na more v jednej ruke whisky, v druhej cigara? Inak sa nemôže fajčiť v priestoroch celej lode, okrem tejto miestnosti a kasína. Po odhodení špaku z paluby by ho totiž dosť pravdepodobne vietor odfúkol naspäť k lodi a o katastrofu je postarané.

A áno, kasíno. Aj tam sme museli vyskúšať šťastie. Vyzerá naozaj prepychovo, plno všelijakých páčiek a automatov, ktoré vás vedia olúpiť behom minúty (aj keď videli sme chlapíka, ktorý si pri ňom tancoval po výhre 2000 €), no nás zaujala skôr živá ruleta. Som presvedčený, že krupiéri sú školení tak, aby minimalizovali straty kasína a veľmi dobre vedia ako otočiť ruletou, kedy vhodiť guličku a podobne. Ale nešlo mi do hlavy, ako to chcú docieliť na lodi, kde je rôznym, aj keď minimálnym pohybom do všetkých strán, ovplyvnená celá ruleta a tak aj všetky jej štatistické odchýlky :D Lukáš teda do nej vyskúšal vložiť 20 €, prisadli sme si k ďalším trom hrajúcim a spoločnými silami sme sa snažili každý sledovať svoje ukazovatele (ja farby a čísla, ktoré už dávno nepadli a Lukáš nulu a svoje obľúbené čísla). A čuduj sa svete, po chvíli už všetci ostatní hrali podľa nás a my sme odchádzali z kasína s 250 € ziskom :D Takže dovolenka nebola až taká drahá.

Na druhej strane lode sa podľa programu konalo karaoke na miestnej diskotéke. To sme si nemohli nechať ujsť, ale sklamalo nás to, že ho ovládli len samí Taliani :D Tých bolo mimochodom na lodi asi najviac. Po nich sme počuli dosť nemecky rozprávajúcich obyvateľov a dokonca možno dve skupinky Slovákov. Loď je ale obrovská, stretli sme ich dokopy možno tak 5-6 krát za celý týždeň, čo by som najprv odhadoval na väčšie číslo. No ale späť k diskotéke. Veľkorysý priestor lemoval bar, veľký parket, pri ňom DJ, ktorý mal takisto pripravený na každý večer iný tematický okruh a po stranách sedenie, za ktorým bola už len presklená stena okolo celej diskotéky, balkón na zadnej časti lode a šíre more. Tam som to mal najradšej. Nie kvôli diskotéke, ale tej hranici medzi hlasnou hudbou, tichým vonkajškom, medzi lodnými šróbmi a spenenou morskou vodou. Čas potom už uteká celkom rýchlo a my len v noci mierime na kajutu, aby sme sa potom ráno zobudili na úplne inom mieste.

Comments

Send