travelo.club - Travelogue Výlet loďou po Stredomorí

Výlet loďou po Stredomorí

Travelogue

7.deň (piatok, 26.jún 2015)

Korfu, Grécko

Na ostrov pri pomedzí Grécka a Albánska sme doplávali o hodinku skôr a priamo do starého centra nás zobral kyvadlový autobus v cene. Vyložil nás hneď pred vstupom do starého opevnenia Korfu, kde sme po zaplatení 4 € mohli vystúpiť jeho múrmi až na samý vrchol k lodnému majáku a výhľadu na celé staré Korfu. Tu je to samozrejme oveľa krajšie a útulnejšie než náš predošlý deň v Aténach. Z opevnenia schádzame do starého mesta, kde to skôr pripomína tými úzkymi uličkami už spomínané talianske Bari, avšak tu nájdete oveľa viac malých obchodíkov a celkovo trochu živšie centrum. O verejné priestranstvá sa tu Gréci starajú na výbornú, až na ten hlavný park, ktorý je rozdelený na dve časti a v jednej parkuje obrovské množstvo motoriek a áut. Splnili sme magnetkovú kvótu pre tých, ktorí ešte nemajú na chladničke toto ostrovné mesto a centrom sa predrali až na druhý koniec k novému opevneniu. Odohralo sa tam tiež niekoľko bitiek, ale budovy, ktoré tam vidno dnes boli postavené Britmi po ovládnutí ostrovov v 19.storočí. To ma až tak nezaujímalo a návštevu ďalšieho opevnenia som s radosťou oželel. Tentokrát sme to zobrali ku kyvadlovej doprave okolo pobrežia a všímali sme si niekoľko malých pláží pod rušnou cestou, kde sa opaľovali dovolenkujúci. Už sme si mysleli, že sme zahliadli nášho kamaráta Joža, ktorý dával vedieť na Facebooku, že akurát počas našej návštevy mieri na Korfu, ale bol to len planý poplach. Ten sa dostavil až dávno v pondelok, keď my sme už našu cestu pomaly končili. Jožko nevadí, dáme Majstrovstvá! :D

Na lodi sme akurát počas večere v bufetovej reštaurácii mohli sledovať, ako naša loď odpláva z ostrova - pohľad, ktorý okolo seba na večeri tak často nevidíte. Zaujímavejšie však bolo, že sa k večeru dvíhal celkom slušný vietor a nevyzeralo to tak, že by chcel aspoň na mori trochu utíchnuť. Prvýkrát sme na vlastnej koži pocítili, aké to je, keď sa táto obrovská loď kníše zo strany na stranu. Lodné stabilizátory si už s takýmto náporom nevedeli dať rady. A to nie chvíľu, ale celú noc! Recept na tento jav sme samozrejme nemuseli vymýšľať veľmi dlho. Stredné ucho išlo oklamať pár miešanými drinkami :D Tie ale niekedy bolo treba naozaj držať, aby sa po stole nešmýkali. Vstup na bočné paluby bol kvôli vysokému vetru zakázaný, takže sme si toto “mořské řádení” mohli pozrieť len z balkóna kajuty. Ak sme ten otvorili, v kajute nebolo počuť hovoreného slova, čo sa o loď rozbíjali vlny a dul obrovský vietor. Neviem prečo, ale užíval som si to :) Konečne som mal pocit, akoby som bol na normálnej lodi.

Comments

Send