Okolo jazera Erie

27. decembra 2017 (streda)

Ráno je, ako inak, pri tejto zaujímavej tlakovej výši, bez jediného oblaku a teploty sa ani zďaleka nechystajú stúpať smerom k nule. Auto sme sa rozhodli nechať pred hotelom a využívame linku metra (teda skôr podzemnej električky), aby sme sa dopravili do centra. To je pred desiatou hodinou úplne ľudoprázdne, tak si robíme taký menší okruh okolo štadiónu, kde budú hrať naši, kupujeme nejaké suveníry a smerujeme do Canalside, čo je záliv kanála jazera Erie, okolo ktorého sa bude točiť celá naša tohtoročná výprava. Kanál je kompletne zamrznutý a mesto na ňom zriadilo aj verejné korčulko, čo sme sa rozhodli chvíľu využiť. Po nula pádoch na tupých korčuliach, jednej horúcej čoko a jednom vykázaní z priestoru pre zákaz fajčenia sme sa rozhodli ísť ďalej smerom k mestskej radnici. Jej výhliadka je prístupná verejnosti zadarmo a myslím, že je to aj najvyššia budova v celom meste, takže sa z nej dá užiť si celkom pekné výhľady na celé Buffalo a takisto aj na Lake Erie. V diaľke nad jazerom vidno, že oblasti, ktorými sa budeme presúvať o pár dní neskôr, dostávajú v podobe snehovej nádielky celkom zabrať. Je jedna hodina poobede a my kráčame tam, kam nás zavedie intuícia v dobré jedlo. Našli sme Sidelines Sports Bar & Grill, kde sme si dali celkom priemerné jedlo a pozreli zostrihy včerajších úvodných zápasov MS. Odtiaľ zohriať sa naspäť na hotel, doplniť zásoby piva do chladničky a pripraviť sa na siedmu hodinu večer, kedy hráme prvý zápas proti Kanade.

Hokej snáď ani nemá význam opisovať bližšie. Že sme hneď v úvode dostali nakladačku, je snáď každému jasné, ale to nám s Lukášom nikdy nezabráni sa na ňom dobre zabaviť :D Pivo stojí o niekoľko dolárov viac ako miešané drinky, čo sme zistili až v druhej tretine a snažili sa to samozrejme dobehnúť. Kanadskí fanúšikovia z nás mali celkom nevídanú atrakciu a odovzdávali nám vlajky, čiapky, odznaky a vlastne všetko možné, čoho by sme sa my doma len tak ľahko zbaviť nechceli. Všíma si to aj kanadská športová televízia TSN a zrazu dostávame od nespavých ľudí na Slovensku echo, že sme viackrát vo vysielaní. Prehrali sme 0:6, ale aj tak sme si od ľudí vypočuli, že máme perfektné mužstvo a je im to ľúto. Držia nám palce na zajtrajšok proti Američanom, ich veľkým rivalom.

Po hokeji sadáme ešte do športového baru, ktorý patrí do komplexu štadiónu, aby sme zapadli aj medzi ostatných fanúšikov MS. Pristavuje sa pri nás chlapík menom Duane zo štátu New York, ktorý má na Slovensku ženu a ukazuje nám fotky, kde zisťujeme, že svet je naozaj malý, pretože poznáme veľa spoločných kamarátov. Tu už to budú pomaly zatvárať a tak sme sa ešte smerom k hotelu zastavili v učupenej írskej krčmičke, kde zase zisťujeme, že barman je bývalý NHL brankár, ktorý kedysi hral aj so slovenskými hokejistami. Lukáš si pri ňom spĺňa podpisové povinnosti ako pri každom hokejistovi. Je niečo po jednej hodine v noci a oplatilo by sa ísť aj vyspať. Metro už nepremáva a tak smerom na hotel volám Uber.