Okolo jazera Erie

1. január 2018 (pondelok)

Nový týždeň, nový rok a my musíme vo Windsore dospávať Silvester aspoň do desiatej, aby nás na ceste náhodou nedostihol strážnik s kódom DUI (driving under influence, teda jazdenie pod vplyvom :D). Po jedenástej berieme nohy na plecia a ideme do Londýna. Počkať, veď sme v Kanade.. To je fakt, ale v Ontáriu majú na pol ceste medzi Detroitom a Torontom celkom veľké mesto, ktoré sa volá presne ako to vo Veľkej Británii. Po dvoch hodinách cesty zastavujeme v sieti burgrární Five Guys, ktorú už máme takisto otestovanú. Tankujeme colu a na vedľajšej pumpe posledný benzín pred zajtrajším odovzdaním auta na letisku v Toronte. Ďalšie dve hodiny a my sme zrazu pred štvrtou hodinou v širšom centre Toronta pri hoteli Roncey, v ktorom hľadáme útočisko na jednu noc pred odletom lietadla.

Hneď z prvého pohľadu to tu nevyzerá príliš vábne. Pani recepčná hovorí lámavou angličtinou s ťažkou prímesou ruštiny a rozmýšľa, ktorý kľúč od izby by nám mohla vydať. Skúsila jeden, ktorým otvárame komplet znečistenú a neupratanú izbu. Na stolíku sa povaľuje ešte nejaké nedojedené jedlo a je tu neskutočný smrad. Na päte sa otáčam a hovorím, že takú izbu neberieme. Ona len námatkovou metódou vytipuje ďalší kľúč od izby, o ktorej si myslí, že by už mohla byť uprataná. O štvrtej poobede? Poprosil by som. Na druhý pokus už dostávame upratanú izbu, ak sa to tak vôbec dá nazvať. Na ustlatej posteli sa nachádzajú rôzne vzorky vlasov a neidentifikovateľných škvŕn. Je tu zima a od nejakého inštalatéra na chodbe sa dozvedám, že teplota sa dá regulovať iba termostatom na chodbe, ktorým viem nastaviť spoločnú teplotu pre blok asi štyroch izieb dokopy. Zaujímavý systém. Radšej to tu rýchlo opúšťame a presúvame sa do mesta, odkiaľ potrebujeme priniesť ešte nejaké tričká hokejového Toronta pre kamarátov.

Ako spôsob prepravy si vyberáme električku, ktorá sa tiahne celou Queen Street, kde sa vlastne nachádza aj náš “hotel”. Nie preto, že bude asi rýchlejšia ako autobus, ale už sme hlavne otrávení zo škrabania štvrťákov na lístok. Snáď nám to mesto odpustí, ale posledné dve jazdy na výlete pôjdeme na čierno. Odviezli sme sa až k Air Canada Centre, kde viem, že so suvenírmi určite pochodíme. Pred halou je dosť živo, pretože o niekoľko hodín začína zápas NBA domácich Raptors a podľa toho sa tematicky menia aj výklady jednotlivých obchodov. Pár hokejových tričiek sme ale predsa len našli, splnili si tak aj túto povinnosť a už nám takto na večer zostáva len nejakým spôsobom zahnať hlad. Všetky reštaurácie a bary sú do posledného miesta obsadené fanúšikmi basketu a aj slečny pred vstupom hlásia kompletnú obsadenosť až do samotného začiatku zápasu. Nakoniec sme si v Real Sports Bar & Grill priamo vnútri štadióna vyhliadli osoby, ktoré vyzerajú, že sú na odchode a v momente ich miesto podsadli. Skúšame čapované pivo a nejaké sendviče a po platení si na svojich kartách Revolut prevádzame zostatkové americké a kanadské doláre späť na našu euro menu. Príliš sa netešíme do pofidérneho hotelu, ale berieme to tak, že sa len vyspíme a padáme odtiaľ v čo možno najkratšom možnom čase.