travelo.club - Travelogue Okolo jazera Erie

Okolo jazera Erie

Travelogue

29. decembra 2017 (piatok)

Na raňajkách, ktoré sú v priestore recepcie hotela, dostávame o siedmej ráno ďalší budíček od zjavne indisponovanej obyvateľky, ktorá má nejaký problém so vstupom do svojej izby a recepčnej to dáva pocítiť tým, že demoluje celý priestor recepčného pultíku. Nakoniec sa vyklopila cez dvere niekam do zimy a my sme mali konečne kľud na strávenie raňajok s extrémne vysokým obsahom cukru.

Pred ôsmou odovzdávame kľúče od izby a mierime do Presque Isle State Park, kde sa popri peknej prírode dajú pozorovať aj pekné výhľady na jazero. Netušíme, aké budú podmienky po ceste, ani to, aké budú podmienky na mieste, ale dúfame, že to nebude až také zlé, ako hlásia v rádiu - jedna až dve stopy čerstvého snehu. Našťastie tu cestárov zima neprekvapuje a všetky hlavné ťahy sú odhrnuté, niekedy až presolené a v podstate takmer suché. Počas 2,5-hodinovej cesty sa na našej trase striedajú snehové prehánky, lúče slnka, idylické zasnežené mestečká, či polia a lesy. Samotný park nie je posýpaný, je tu len utlačená vrstva snehu, a čím ďalej do neho vstupujeme, tým sme si menej istý, či budeme riskovať ešte ďalšie metre bez reťazí. Gull Point, čo je miesto, odkiaľ sme sa chceli pokochať, je totálne zavalené návalmi snehu. Auto nechávame zapadnuté na niečom, čo vyzerá ako neodhrnuté parkovisko a iba sa modlíme, aby sme sa z tohto miesta vyškrábali aspoň späť na cestu s utlačeným snehom. 

Ďalej sme sa rozhodli ísť peši. Je tu až strašidelné ticho a navôkol nie je ani nohy, len biely sneh, biela obloha a zamrznuté jazero. Jediná prístupová trasa ku Gull Point vedie po stopách nejakého bežkára, ktorý tadiaľto musel prejsť niekedy v predchádzajúcich hodinách alebo dňoch. Zimné topánky nám v tomto príliš nepomáhajú a vysoký sneh sa dostáva až pod nohavice. Vydržali sme presne 15 minút, keď sme sa rozhodli pre praskajúci ľad pod nohami otočiť a návštevu tohto parku považovať za splnenú :D Chrysler nás bez väčšieho zaváhania dostal zo snehu, ktorý bol povyše jeho podvozku a rozhodli sme sa radšej pokračovať smerom na Cleveland, štát Ohio, do all-you-can-eat reštaurácie Golden Corral.

Po dvoch hodinách cesty sme o jednej poobede dorazili na parkovisko reštiky na predmestí Clevelandu. Vždy nadávame na to, ako veľmi sa tu natlačíme za 12 dolárov, ale pokiaľ ma pamäť neklame, tak v tento deň sme už potom jesť nepýtali, takže účel to určite splnilo. Ďalej bude nasledovať naháňanie sa za programom, ktorý sme chceli v Clevelande stihnúť počas jedného popoludnia. Presun na parkovisko v centre, ktoré je vzdialené asi 15km nám pre zápchy trval neuveriteľných 90 minút, čo nám naštrbilo aj ďalšie plány. V rýchlosti sme si pozreli ulice centra, starý obchodný dom Cleveland Arcade, prešli okolo Fountain of Eternal Life až k sieni slávy rock&rollu, kde sme mali na dnes rezervovaný vstup. Rýchlym výpočtom zisťujem, že tu môžeme stráviť nanajvýš hodinu, aby sme neskôr odložili auto pred hotel a večer sa mohli vybrať na koncert Transsiberian Orchestra do Quicken Loans arény. Pánko, ktorý kontroluje lístky s nami žartuje, že ak to tu stihneme prejsť do hodiny, má u nás autogram. Po 50.minútach opúšťame sieň slávy a sme pripravení rozdávať podpisy, ale viac ako to sa potrebujeme rýchlo presunúť k autu a ubytovať sa v hoteli La Quinta Inn blízko letiska.

Hotel je v rekonštrukcii a chvíľu nám trvá než nájdeme jeho hlavný vchod, ale izby sú za tých pár dolárov naozaj luxusné. Na štandard vysokých komfortných postelí by som si vedel veľmi rýchlo zvyknúť. Sprcha, prezlečenie sa a pred siedmou už aj sedíme v metre zo stanice Puritas až k radnici, z ktorej sa dá suchou nohou prejsť až na štadión veľkého “Q”. Hrávajú tu domáce tímy basketbalu, ľadového hokeja a rugby. My sme si tento koncert zaradili hlavne kvôli navodeniu vianočnej atmosféry a ja sám som špeciálne čakal iba na skladbu Carol of the Bells, ktorá odznela aj vo filme Sám doma. V takej viac rockovej verzii odznela na začiatku a ešte raz aj na konci koncertu, čo som príliš nepochopil, ale misia bola tým pádom splnená :) Posledným vlakom pred jednou hodinou ráno sme sa presunuli naspäť na hotel a tešili sa na spánok v obrovských posteliach.

Comments

Send