travelo.club - Travelogue Roadtrip po západe USA

Roadtrip po západe USA

Travelogue

8.deň (piatok 9.september 2016)

Vstávame s tým, že tento deň berieme ako deň, keď už budeme v Las Vegas :D ale medzitým nás čakajú ešte nejaké prírodné podívané, ktoré by bola škoda po ceste vynechať. Slnko je znovu ešte za horizontom a teplota v púšti do rána klesla niekde k 16 stupňom. To sú prvé preberáky, ktoré sme na tomto výlete ešte nemali. Raňajky boli trošku lepšie. Je tu taký palacinkovací stroj, ktorý jeden Číňanko príliš nepochopil a nabral si ako hlavný chod jeho surovú hmotu. Je fakt, že to vyzeralo ako ovsená kaša. Rozmýšľam, či ho niekde po ceste neuvidím v kríkoch :D Po deviatej sme mali rezervovaný výlet do Lower Antelope Canyonu, a tak sme hodinu a pol pred deviatou vyrazili. Krajina červených pieskovcov sa nemení, chalani v aute dospávajú moje ranné budíky a po príjazde na parkovisko usporiadateľa výletu, Dixie Ellis Tours, v hlavnom okienku zisťujem, že sme tu o hodinu skôr - znovu časový posun späť, aj keď večer som sa z toho snažil na ich stránkach vysomáriť a myslel som si, že som to naozaj pochopil. Našťastie ma Kubo s Lukášom ešte nechceli zabiť, že som ich ukrátil o hodinu spánku :)

Teta nás ale prozákaznícky preradila na prehliadku, ktorá bola o hodinu skôr a získavame tak bonusový čas večer na Las Vegas. O skupine jedenástich ľudí sme sa vybrali do neďalekého kaňonu aj so sprievodkyňou, ktorá nám ponastavovala mobily a foťáky tak, aby sme si odtiaľ mohli odniesť tie najlepšie fotky. A veruže to najlepšie aj bolo. Sprvu som sa bál, či nám znovu Slnko nepokazí zábery tým, že je ešte ráno príliš nízko a svetlo sa do kaňonu ani nedostane, ale opak bol pravdou. Prepadliská vymyté záplavovou vodou boli osvietené ako dúha od zlatožltej hore, až k tmavej červenej dole. Odniesli sme si odtiaľ asi 120 fotiek, aj keď sme si mysleli, že žiadna ďalšia už predsa nemôže byť lepšia ako tá predošlá, vždy to išlo. Najfotogenickejšie miesto na výlete. Teda vysoko odporúčam! Cena sa pohybuje v desiatkach dolárov, podľa toho, akú spoločnosť si vyberiete. My sme to mali za 20.

Iba niekoľko minút ďalej nájdete ďalšiu prírodnú atrakciu - Horseshoe bend, čo je, ako už názov napovedá, zahnutie rieky Colorado do tvaru podkovy. Tento riečny meander vyhĺbil do okolitej krajiny 300 metrov hlbokú dieru, ktorá sa pred nami otvára po asi 10-minútovej chôdzi od parkoviska. Znovu sú tu zástupy ľudí, ktorí nemajú žiaden pud sebazáchovy a rôznymi spôsobmi visia zo skaly, len aby si odtiaľto odniesli tú najlepšiu fotku. Najlepší boli asi takí traja čínsky dôchodcovia o paličke, ktorí ledva chodili, ale nad okrajom sa nahýbali tak, že sme až museli odvracať pohľady :D Pre zaujímavosť som si vygooglil, ako často sa niekomu odtiaľ podarí spadnúť. Tak naposledy to bol nejaký Grék pred šiestimi rokmi. Rozhodne nie práve najlepšie zakončenie dovolenky.

Teplota sa za tých pár hodín vyšplhala celkom vysoko a tak sa znovu bežíme schovať do vychladeného auta a pomaly sa už tešíme aj na obed. Pred ním sa ale chceme zastaviť ešte na jednu vyhliadku. Ďalšie dve hodiny, 100 míľ a jeden štát od Page sa nachádza Zion National Park. Vstupujeme už tradične na Annual Pass, berieme mapy a parkujeme na maličkom preplnenom parkovisku na začiatku turistického chodníka na Canyon Overlook. Túra, ktorú propagujú ako hodinovú, zvládame za cca 20 minút a ocitáme sa na vrchole Great Arch, odkiaľ máme pohľadnicový výhľad na celé údolie kaňonu. Ľudia sa tu na cestičkách zdravia ako u nás na túrach v národných parkoch. Je tu viac taká rodinnejšia atmosféra ako v iných parkoch a na prepchatých turistických lákadlách a rozhodne by si to tu zaslúžilo trochu viac času na prezretie, ako len jeden malý výlet.

My ale máme celkom nabitý harmonogram a dnes večer by sme sa už mali ocitnúť v hoteli v Las Vegas. Sú dve hodiny poobede, po jedle však zatiaľ nie je chýru ani slychu. Už dopredu som na tento deň naplánoval pocestnú reštauráciu s all-you-can-eat kuchyňou Golden Corral, ktorá sa nachádza ďalšie viac ako dve hodiny autom od Zionu v mestečku St.George. Do tej pol piatej sme to nejako vydržali a konečne sme prvýkrát otestovali aj tento koncept americkej stravy. Večera s bezodným pohárom nás vyšla na 12 dolárov a keď sme vstúpili dnu, zistili sme, že to boli celkom dobre investované peniaze. Na bufetových stoloch dokladali stále čerstvé a nové jedlá od šalátov, kuracieho, bravčového, steakov, rýb, morských plodov, rôznych príloh, pizze, cestovín a ďalšieho bufetu s dezertmi. Už pri druhom tanieri sme fučali a ako správni Slováci sme si hovorili, že to tu predsa nenecháme ležať skladom. Čo si pamätám, stačilo nám to tak do jednej v noci, čo sme si v Las Vegas kúpili niečo malé na cestu do hotela a išli spať.

Tu sa konečne dostávame k večernej ceste do Vegas, ktorá trvala tradičné dve hodinky (ako zisťujem, všetko je od seba vzdialené dve hodiny. Nebolo to tak plánované) a doviedla nás až na parkovisko pred Fortune Hotel & Suites. Je to jeden z najlacnejších hotelov v okolí a na jeho komforte to nie je až tak poznať. Pekné izby, veľký bazén, raňajky (aj keď tie sú dosť oklieštené, ako zatiaľ všade) a hlavne pešia dostupnosť na hlavný bulvár - The Strip. Na hoteli sme sa dali nejako dokopy po celom dni na pražiacom slnku, oslávili príchod do Vegas a pred desiatou sa vybrali na Strip pozrieť si najznámejšie hotely, kasína a celkovo nočný život v tomto meste zábavy. Vegas je zaujímavé miesto a na každého musí pôsobiť inak. Pred príchodom sme počúvali od ľudí, aké je super a vedeli by si v ňom predstaviť kľudne aj týždeň, no pokiaľ hovorím za nás troch, bolo na nás vidno, že nás až tak nenadchlo. Ten konzum a megalománia je do istej miery udivujúca, ale toho sa veľmi rýchlo nabažíte a neskôr tie davy ľudí na ulici a hlavne znovu všelijakí otravní ponúkači striptízových potešení, zliav do kasín, eskortov až ku vám na hotel - to už človeka po pár hodinách vysilí. Keby sme nemali program na najbližšie dva dni, ani neviem, čo by sme priamo v meste celý ten čas robili. Pozreli sme si ale tancujúcu fontánu pred hotelom Bellagio a lákalo nás to nakuknúť aj dovnútra. Hneď po vstupe nájdete jeho obrovské kasíno plné ľudí so všetkými tými zvukmi a výkrikmi, ktoré poznáte aj z Dannyho jedenástky. Lukáš s Jakubom skúšajú šťastie v rulete, ktorá povoľuje hru s jednodolárovými žetónmi, pretože nachádzajú sa tu aj také, pri ktorých jeden žetón sa rovná stovke. Príliš sa im to nedarí, no Lukášovi sa podarilo vyhrať 100 dolárov aspoň z automatu. Ja som to skúsil tiež a pri desiatich dolároch sa na mňa šťastie (to iste!) neusmialo. Prešli sme si celý Strip až niekde dole k hotelu MGM a v noci sa pešky vrátili späť na hotel. Zažili sme najväčšie mesto zábavy v ten najlepší deň týždňa, piatok - nič moc :D

Comments

Send