Roadtrip po západe USA

3.deň (nedeľa 4.september 2016)

Vstávame pred ôsmou, pretože toho máme celkom dosť na pobehanie a po zistení, že na recepcii každé ráno dopĺňajú krabičku sladkých donutov pre hostí hotela, ju do značnej miery plienime. Hneď na to sa vyberáme do neďalekého obchodu Ralph’s na nákup trochu normálnejších raňajok (čítaj o niečo menej cukru), kde sa rovno snažím vybaviť zákaznícku kartu, keďže s tou je to v Štátoch vždy lacnejšie a celkom slušné doláre ušetríte už pri prvom nákupe (kam sa hrabe nejaké Tesco s tými ich pár bodmi, že?). Teta na pultíku mi hovorí, že kartičky jej už došli, ale stačí sa na pokladni ohlásiť a zľavu nám automaticky nahodia. Tak ok, nakúpili sme najhlavnejšie veci, plus 24 fliaš vody do chladničky a auta, pretože na dlhé cesty po púšťach je to nevyhnutnosť. Po raňajkách sa už tou paródiou na kolesách snažíme dostať do mesta na Dodgers Stadium, pretože odtiaľ sa dajú spraviť celkom pekné panorámy downtownu Los Angeles. Ostávame ale sklamaní, lebo už od desiatej je štadión zatvorený a prebiehajú prípravy na dnešný ligový bejzbalový zápas s ktovieakým tímom. Ak by sa jednalo o hokej, samozrejme by som vám povedal :D Tak si to teda mierime do úplného centra k radnici, kde parkujeme auto v Joe’s Auto Parking na Spring street za 10 dolárov na väčšiu časť dňa (už si nepamätám). Viem, že to bola jedna z tých lacnejších alternatív v okolí. Peši sme si prešli downtownom, spravili nejaké fotky budov, parkov a po pol druha hodine sme sa rozhodli vybrať k nápisu Hollywood.

Teda aspoň na miesto, kde som sa dočítal, že je fotenie s ním najlepšie - Sunset Ranch Hollywood. Prius sa jazde do kopcov trochu vzpiera, čo mi príde dosť smiešne, keďže neviem, ako by to chcel zvládať v takmer 45-stupňových uličkách San Francisca :D Dorazili sme na miesto a pred malým poľným parkoviskom nás otáča nejaká rangerka, že parkovisko je zavreté a máme zaparkovať až niekde dole pod kopcom, čo je dobrých 30 minút cesty pešo do kopca a potom späť. Na ulici majú povolenie parkovať iba rezidenti, tak to riskujeme a na takmer prázdnej ulici auto parkujeme za jedno ďalšie auto pri dome.

Po vlastných je to už potom len nejakých 5 minút na kopček, z ktorého sa dá nápis celkom dobre odfotiť. Vonku je asi 35 stupňov a ľudia okolo nás prechádzajú na túru až k samotnému nápisu. To považujeme za zbytočné a otáčame to naspäť k autu. Nemohlo prejsť ani 20 minút a my už si spoza stierača vyberáme pokutu za zlé parkovanie vo výške 68 dolárov. Prisaháme, že už to nikdy pokúšať nebudeme :) Poskladali sme sa a na hoteli som ju potom zaplatil online, čo je aspoň malé plus, že ju netreba nikam odosielať. Ďalším bodom v pláne je neďaleké Griffithovo observatórium, kde si nakoniec ten pohľad na Los Angeles užijeme najviac. Je nutné ale znovu zísť kopcom z Hollywood Hills a prejsť Griffith Parkom až na vrchol. Trvá to trošku dlhšie, keďže hore sa chce ísť v takýto slnečný víkendový deň pozrieť asi miliarda ľudí. Neviem síce, čo tie autá nacvičovali a na čo čakali, ale keď sme prišli hore, bez problémov sme zaparkovali. Tu aj po prvýkrát začujeme slovenčinu. Na takýchto exponovaných miestach sa to ale aj dalo čakať. Výhľad je tu naozaj super a nám sa to všetko zdá trochu povedomé, čo majú zrejme na svedomí herné tituly ako Grand Theft Auto, či Mafia, ktoré zasadili verne do prostredia tých najväčších miest Ameriky. Je to trošku zvrátené, ale tu sa nám vybavili všetky tie misie, v ktorých, keď sme sa chceli dostať k observatóriu, museli sme sa tam jednoducho prestrieľať :D

Na hodinkách už svietilo pol druhej a nám od rána dosť vyhladlo, tak cez Foursquare zisťujeme reštauráciu s najkrajšími obrázkami a autom sa snažíme jednosmerkami a zákazmi otáčania do protismeru k nej dostať. Vyhral to Sidewalk Grill na Vermont Avenue, čo môžem už teraz dopredu s kľudom označiť za našu najzdravšiu stravu v USA. Toľko zeleniny a ryže sme už totiž potom ako prílohu nikde inde nevideli. Pomaly budú tri hodiny a keďže sme sa včera dozvedeli, že to bude zrejme najideálnejší čas pre výmenu nášho terajšieho auta, mierime po obede rýchlo do Sixtu blízko pri letisku. Jakub a Lukáš fajčia pred vchodom a ja sa zatiaľ snažím vysvetliť, prečo sme prišli pre nové auto. Pani to ani vôbec nezaujíma, lebo v tom momente mi ponúkne na výber asi tri iné autá z kategórie “full size”. Ani som poriadne nepočul ďalšie možnosti, keď som medzi nimi začul Chrysler 300, s ktorým máme dobré skúsenosti z predchádzajúcej výpožičky na Miami. Bez váhania som ho bral. Trvalo to celé asi minútu, čo mi vytlačila nové potvrdenie, odovzdala kľúče a ja už som vonku kričal na chalanov, že sme vybavení. Tí iba s údivom pozerali na náš nový dopravný prostriedok. Pre upresnenie, bol to Chrysler 300 verzie “S” z tohto roku, vyzerá to tak, že v plnej výbave. To bolo zrazu, v porovnaní s Toyotou, ako sadnúť si do raketoplánu.

Začína sa už pomaly zvečerievať a dnes sme chceli stihnúť ešte pláž a mólo v Santa Monice. Z letiska je toto mesto, ktoré sa už úplne včlenilo do štruktúr Los Angeles, aj s nejakými večernými zápchami, vzdialené plus/mínus asi 40 minút jazdy. Zaparkovali sme medzi 4th a 5th Street za 5 dolárov na dve hodiny a po svojich sme sa vybrali na pláž známu aj z filmu Baywatch. Na móle a vlastne celkovo v celom meste boli obrovské húfy ľudí, hlava na hlave. Pláž bola takto na večer takisto úplne zaprataná a pomaly sa nedalo nájsť ani miesto, kde by sme si zložili uteráky a prezliekli sa do plaviek. Podarilo sa nám to po menšej gymnastike v uterákoch a aspoň ja s Kubom sme išli prvýkrát otestovať Pacifik (Lukáš sa ešte doliečoval z choroby, tak na neho pripadlo stráženie vecí a fotenie). Myslel som si, že voda bude studenšia, ale bola taká úplne akurátna na hádzanie sa do vĺn. Na pláži sme využili celé dve hodiny z nášho parkovacieho času a pre dnes sme to už otočili naspäť do hotela, z ktorého sme už vyšli len pre nákup v Ralph’s a večeru v sieti Sizzler. Tu sa možno oplatí pripomenúť, že Sizzler zatváral o deviatej a my sme sa v ňom objavili za 5 deväť a nemali najmenší problém nás usadiť a urobiť pre nás hamburgery. Len som si tak v duchu pomyslel, ako by to asi vyzeralo na Slovensku, ak by ste sa v reštike ocitli 5 minút pred záverečnou…