Roadtrip po západe USA

Štart

1.deň (piatok 2.september 2016)

Fuuha. Kde začať? Keďže som sa rozhodol cestopis nepísať priebežne, ale až na konci tripu, je to až k neuvereniu, čo sa všetko medzi týmito pár vyššie napísanými odsekmi udialo. Tak poďme na to pekne po poriadku..

Stretko sme si dohodli na desiatu pred halou letiska nášho hlavného mesta. Budík som mal myslím na ôsmu, ale už o siedmej som stepoval po izbe a rozmýšľal, čo by som ešte zbalil. Tradične. Obavy neboli na mieste, lebo ako vždy, nepodarilo sa mi nič zabudnúť :D Tak som sa vybral na 61tku a keď sa ešte podaktorí oneskorenci presúvali do roboty, ja som sa vysmiaty v piatok tešil na dovolenku. Na letisko prichádzam o 10 minút skôr a cez okno autobusu už vidím na fajčpauze nedočkavého Lukáša aj s Jakubom. Chvíľu maturujeme nad požičanou GoPro kamerou, jej zapínaním a vodotesným krytom a potom sa čo najskôr ideme zbaviť kufrov na check-in. Bezpečnostnou sme tentokrát prešli bez väčšieho zdržania a zamierili do duty free pre nejaké nápoje väčšinou pivového charakteru. Využívame priority boarding, ale to v pomeroch Ryanairu znamená, že vás dajú čakať do malej uličky gate-u pred ostatných a potom spolu so všetkými sa rozbehnete k lietadlu.

Na letisko v Bergame dosadáme okolo pol druhej a o nejakých desať minút už máme aj svoje kufre. Pred halou sadáme na OrioShuttle, o hodinku vysadáme pri hlavnej stanici v Miláne a pešo sa trepeme s kuframi na hotel, ktorý na mape vyzeral trochu bližšie - Hotel Kennedy. Nič moc. Je v obytnej budove na šiestom poschodí, kam vedie výťah, kde sa zmestí tak akurát vaša batožina. Na tri krát sme sa nejako dostali hore a ubytovali sa. Všade nálepka, že berú kreditku American Express, ale pri mojom predkladaní ju odmietnu s tým, že túto kartu neakceptujú. Tak použijem debetku zo Zuna a tá prešla. Zložili sme kufre a hladní sme sa vybrali do blízkych uličiek v domnení, že si dáme nejakú špecialitku v talianskej reštaurácii. To bolo zlé zmýšľanie. Všetky reštiky otvárajú po obednej sieste až o siedmej večer, tak sa teda presúvame aspoň do centra obzrieť najhlavnejšie pamiatky - Milánsky dóm, Galériu, divadlo La Scala a hrad Sforzesco. Cestou nám zostáva jediná možnosť a to sadnúť do nejakej pasce pre turistov. Vybrali sme si pizzériu, kde robili veľmi priemernú pizzu a našťastie som si pred objednaním coly preveril jej cenu, ktorá samotná bola drahšia ako pizza (7€) a objednal si radšej minerálku. Otrávení všetkými tými “africkými” ponúkačmi náramkov priateľstva a predajcov selfie tyčiek a rôznej sociálnej spodiny, ktorá sa povaľovala kade-tade a stále niečo pýtala, sme sa o šiestej vrátili na hotel a radšej sa pred zajtrajšou cestou dobre vyspali.